Realizmus
Francúzska literatúra
Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. storočia a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Od začiatku 19. storočia sa dostavala do popredia buržoázia.
Henri Beyle
Vlastným menom Marie-Henri Beyle, (* 23. január 1783 Grenoble – † 23. marec 1842 Paríž) bol francúzsky spisovateľ a esejista, predstaviteľ kritického realizmu a romantizmu. Vlastným menom sa volal Henri Marie Beyle. Bol zarytým nepriateľom aristokracie a bojoval na strane Napoleona.Stendhalova tvorba sa pohybuje na hranici medzi romantizmom a realizmom.
Červený a čierny(1830) – Jeho prvý veľký román. Hl. postava Julien Sorel bol chudobný syn dedinského tesára, bol veľmi ctižiadostivý, nechcel sa zmieriť so svojím nízkym postavením, a preto si vyberal z dvoch ciest – červenej a čiernej. . Červená farba je farbou boja, revolty a odporu proti vtedajšiemu režimu, ale tiež je to symbol slobody. Čierna je zase farbou tmy, ktorú vytvorila cirkev a despotizmus, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Skôr ako sa vydá na čiernu – kňažskú cestu sa stane vychovávateľom v dome Veriérskeho starostu pána de Renal. Jeho manželka, pani de Renal sa zamiluje do Juliena. On jej city spočiatku prijíma iba ctižiadostivo, chladonokrvne plánuje svoje správanie tak, aby ju zviedol, ale neskôr si aj on uvedomí, že ju miluje a stane sa jej milencom. Ich šťastie netrvá dlho, lebo žiarlivá slúžka zaľúbená do Juliena ich prezradí. Tak sa dostáva na čiernu cestu. Odchádza do seminára. Zistí však, že to je škola pokrytectva a klamstva. Väčšina študentov sú chudobní synovia sedliakov, ktorí sa prihlásili, len kvôli svojmu materálnemu zabezpečeniu. Keď postrelí Pani de Renal odsúdia ho na trest smrti a popravia.
Kartúza parmská (1839)- Hlavný hrdina Fabrizzio del Dongo je mladý taliansky šľachtic. V sedemnástich rokoch zažíva poslednú etapu Napoleonovej vlády. Utečie do Francúzska a pridáva sa k napoleonskej armáde pred bitkou pri Waterloo. Po bitke sa vracia do Talianska, kde prežíva životné muky plné pretvárky a skrývania. Na radu vojvodkyne Sanseverinovej nastupuje Fabrizzio na cirkevnú dráhu. Nedokáže skrývať svoje charakterové rysy a nadšenie pre slobodu a keď Fabrizzio zabije v súboji svojho rivala, aféra sa zveličí, dostane sa do väzenia a čaká na rozsudok.
Honoré de Balzac
Vlastným menom Honoré Balssa (* 20. máj 1799, Tours – † 18. august 1850, Paríž), bol francúzsky spisovateľ, písal z prostredia francúzskej spoločnosti, je zakladateľom realistického románu. Predstaviteľ realizmu a romantizmu. Mal sedliacky pôvod, ale vždy túžil dostať sa do vyššej spoločnosti, to je jeden zo základov jeho tvorby. Podarilo sa mu vyštudovať právo. Roku 1833 sa zoznámil s pani Hanskou, dcérou rusko-poľského šľachtica, s ktorou sa pár mesiacov pred svojou smrťou oženil (po smrti jej manžela).
Niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu.
Ľudská komédia
Cyklus Ľudská komédia - vyše 90 románov a poviedok (plánoval napísať 137 kníh), ktoré rozčlenil do troch cyklov:
1. Štúdie mravov
2. Filozofické štúdie
3. Analytické štúdie
K Śtúdiám mravov patrí román Otec Goriot(1835). Je jedným z najkrajších príbehov lásky je práve osud otca Goriota, ktorý nadovšetko miluje svoje dve dcéry. Aby boli šťastné a aby im nič nechýbalo je bez váhania ochotný kradnúť, zabiť i zomrieť, miluje ich prítomnosť, úsmev, pohľad... Miluje aj bolesť a utrpenie, ktoré mu neraz spôsobili. Celý život zhŕňal majetok, aby im zabezpečil budúcnosť. Vychoval ich ako šľachtičné, hoci nemali šľachtický pôvod. Anastasia sa po vydaji stala šľachtičnou de Restaud a Delphinu vydal za baróna de Nucingen. Obe žijú v prepychu a otec im rozdá celý majetok. Sám si odloží len toľko, aby mohol v pokoji dožiť a utiahne sa do biedneho penziónu pani Vauqerovej. Ako sa však ukázalo, v manželstvách oboch dcér hrali rozhodujúcu úlohu peniaze a postavenie a nie ľudské city.
Najčítanejším románom s cyklu Filozofické štúdie je Šagrénová koža (1831). Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera.
Z Analytických štúdií napísal iba Fyziológia manželstva (1825).
Gustave Flaubert (* 12. december 1821 – † 8. máj 1880)
Študoval právo v Paríži, ale pre epileptické záchvaty školu nedokončil. Svoju literárnu kariéru začal už na škole, na jeho prvú publikovanú práca sa v časopise Le Colibri objavila malá recenzia. V dielach rozvíja realistickú tvorbu. Bol schopný vo filozofickej a psychologickej analýze – vynikal v nich. Veľa cestoval.
Bol odsúdený za pohoršenie verejnej mravnosti. Zomrel vo svojom dome na mŕtvicu.
Diela: Pani Bovaryová-Príbeh Emy Bovaryovej, ženy dedinského lekára, ktorá túži po niečom veľkom. To jej život v malom meste neumožňuje, a tak východisko hľadá v milostných pletkách. Ani tie ju však časom neuspokojujú, pretože túži po stále čerstvej láske, ktorá ani nie je v skutočnom živote možná. Pri prvom náraze s realitou, keď je konfrontovaná s dôsledkami svojich činov, situáciu nezvládne a spácha samovraždu. Vynikajúca psychológia postáv, do Emy (Bovaryovej) vložil Flaubert veľa zo seba.
Salambo
Citová výchova
Pokušenie svätého Antona
Tri poviedky
1. Prosté srdce
2. Herodias
3. Svätý Julián Pohostinn
Bouvard et Pécuchet - posledný, nedokončený satirický román. Je o dvoch vyslúžilých pisároch, ktorý dobu, počas dôchodku venujú usilovnému štúdiu. Nič sa im ale nedarí a vždy sa dočkajú iba výsmechu.
Guy de Maupassant
(* 5. august 1850, Miromesnil, Francúzsko – † 6. júl 1893, Passy pri Paríži)
Študoval právo, ale štúdium neukončil, pretože odišiel ako dobrovoľník na prusko-francúzsky front. Po vojne pracoval na ministerstve školstva.
Písal poviedky a romány. Jeho tvorba bola charakteristická tým, že písal o chudobe a štýle života. Keď sa Guy narodil, rodina bola chudobná i keď vážená. Manželstvo rodičov sa neskôr rozpadlo a mladý Maupassant sa od cudzích ľudí dozvedel, že nie je synom matkinho manžela. Meno svojho skutočného otca sa nikdy nedozvedel, no napriek tomu dlhé roky živoril za peniaze údajného otca, ktorého psychicky vydieral a opovrhoval ním. Toto poznačilo celú jeho tvorbu, vo väčšine diel vystupuje nejaká postava, čo nemá otca. Literárne úspechy mu dovolili osamostatniť sa a časom nadobudol taký majetok, že si mohol kúpiť vlastnú jachtu.
Najviac ho preslávili romány Život, Mont Oriol, Silné ako smrť, Pierre a Jean, Naše Srdce a nedokončený Anjel Pána
Miláčik- zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov.
Jeho psychická nevyrovnanosť sa prejavila na sklonku života. V auguste 1891 napísal priateľovi: „Ak nedopíšem Anjel Pána do troch mesiacov, zabijem sa.“ román však ostal torzom, 31. decembra 1891 sa Maupassant skutočne pokúsil o samovraždu a v januári 1892 ho izolovali v súkromnom sanatóriu, kde žil ešte 18 mesiacov. Jasná myseľ sa mu už nevrátila.